štvrtok, 7. septembra 2017

O lese s vlastným vedomím | Uprooted



Autor: Naomi Novik 
Názov: Uprooted 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.12
Agnieszka loves her valley home, her quiet village, the forests and the bright shining river. But the corrupted Wood stands on the border, full of malevolent power, and its shadow lies over her life.
Her people rely on the cold, driven wizard known only as the Dragon to keep its powers at bay. But he demands a terrible price for his help: one young woman handed over to serve him for ten years, a fate almost as terrible as falling to the Wood.
The next choosing is fast approaching, and Agnieszka is afraid. She knows—everyone knows—that the Dragon will take Kasia: beautiful, graceful, brave Kasia, all the things Agnieszka isn’t, and her dearest friend in the world. And there is no way to save her.
But Agnieszka fears the wrong things. For when the Dragon comes, it is not Kasia he will choose.

“What is there besides people that's worth holding on to?”

Naomi Novik je americká autorka, ktorá vyrastala s poľskými rozprávkami. Spoločnosť jej robili Baba Jaga a iné postavičky, ktoré sú blízke aj nám. Aj tieto príbehy ju inšpirovali pri písaní tejto knihy. Kniha je niekedy dobrá len vďaka tomu, čím je inšpirovaná. Avšak vždy musíte so svojou inšpiráciou vedieť aj dobre pracovať.
Ak by som si mala vybrať slovo, ktorým by som charakterizovala celú knihu, vybrala by som si prívlastok lyrický. Pretože tak na mňa táto kniha pôsobila. Ako lyricky vyrozprávaná rozprávka s temno príchuťou, v ktorej veľké slovo má nielen atmosféra, ale aj mágia. Autorkin štýl je naozaj zaujímavý a len v priebehu niekoľkých krátkych viet si ma dokázala získať.
Hlavná hrdinka v myšlienkach často zabiehala ďaleko i široko, ale nikdy som nemala pocit, že by som sa v rozprávaní vyslovene strácala. Hoci je pravda, že stále neviem, kde sa vlastne dej odohrával. Podľa mien odhadujem, že autorka si zvolila istú formu poľského stredoveku, keďže väčšina postáv má poľské (resp. slovanské) mená, ktoré sú však písané anglickým spôsobom, čo mi viackrát vyčarilo úsmev na perách.
Okrem týchto mien je však v knihe len málo detailov, ktoré by mi napovedali, kde presne sa dej odohráva. Áno, dostala som názvy dedín a krajín. Avšak nič, čo by vzdialene pripomínalo históriu tohto sveta, len malé narážky. Je síce pravda, že pre dej bola táto história bezvýznamná, ale kvôli tomu som v niektorých momentoch mala mierny problém pochopiť, čo presne sa deje alebo kde.
Podobnou absenciou minulosti trpia aj postavy vystupujúce v deji. Keďže rozprávačom je Agnieszka, najviac som sa dozvedela o nej a jej najlepšej priateľke Kasii, ale ostatné postavy dostali oveľa menší priestor. Možno aj preto, že rozprávanie do istej miery ovplyvňovala práve rozprávačka a tá sa veľmi nezaujímala o minulosť niektorých postáv. Niekedy ani o ich mená, pretože niektoré postavy mali niekoľko mien, takže zo začiatku mi nebolo jasné, o krom presne čítam.
Dragon (alebo to bol Sarkan?) bol zaujímavá postava, avšak príliš zložitý na to, aby som jeho prítomnosť dokázala úplne oceniť. Navyše som sa o ňom veľa nedozvedela, len časť jeho pohnútok bola nakoniec vysvetlená. Aspoňže záporná postava tohto príbehu sa dočkala akého-takého predstavenia. Aj keď neviem, či by som mala hovoriť o postave.
Záporákom príbehu bol totiž Les. Obrovský čarovný les obývaný všakovakými príšerami a temnou mágiou, ktorá dokázala aj ľudí premeniť na monštrá. Stačil malý škrabanec. Alebo len táto mágia reflektovala to, akí sú ľudia v skutočnosti? Tak či onak, tento len sa rozhodol, že zničí ľudí. Rozhodol, pretože to vyzerá tak, že tento les má vlastné vedomie. Hoci nejde o najoriginálnejšieho strašiaka, rozhodne je menej frekventovaný. Doteraz som sa s podobnou zápletkou stretla len v knihe Netvor je zver od Peternelle van Arsdale.
“Truth didn’t mean anything without someone to share it with; you could shout truth into the air forever, and spend your life doing it, if someone didn’t come and listen.”
V tomto prípade je však dej rozvitý aj mágiou, ktorej sa Agnieszka učí v Dragonovej (mám tendenciu jeho meno prekladať na Drak) veži uprostred temného lesa. Mágia teda netvorí len pozadie rozprávania, je priamym prostriedkom, ktorý všetko ovplyvňuje, ale ako mnoho iných vecí, ani mágia nedostane príliš veľký priestor na to, aby sa predstavila. Má nejaké obmedzenia? Má nejaké pravidlá? To sú otázky, na ktoré som v deji hľadala odpovede naozaj márne.
Avšak tieto nedostatky som si pri čítaní veľmi neuvedomovala. Väčšinu času som bola príliš zamestnaná žasnutím nad atmosférou, ktorú autorka vytvárala. V deji sa nie vždy niečo dialo, ale samotný štýl písania ma dostatočne fascinoval, aby som pokračovala v čítaní. Dej samotný sa rozbehne niekde v tretine a odvtedy sa akcia len stupňuje. Dianie je dostatočne dynamické, avšak takým zvláštnym spôsobom. Celé kapitoly boli niekedy uťahané a pôsobili nedôležito a zrazu sa v záverečných vetách udialo čosi nevídané, čo ma prinútilo hneď sa vrhnúť na ďalšiu kapitolu.
Dej bol plný nielen mágie, ale aj ľudských emócií a hlavne tajností. Musela som čakať až na záver, aby som sa dozvedela, prečo sa tajomný les snaží pohltiť svet okolo seba. Vďaka tomu som s radosťou otáčala ďalšie stránky, nevšímajúci si nedostatkov, ktoré sú s odstupom času naozaj očividné. Hádam, že to je jedna z kvalít dobrej knihy – tá neschopnosť vnímať jej nedostatky.
Uprooted je v skutočnosti temná a lyrická rozprávka, ktorá sa zameriava na Agnieszku a jej prerod z ustráchanej dedinčanky na sebavedomú čarodejnicu, ktorá sa nebojí obetovať vlastný život, aby zachránila ostatných. Dej je preplnený mágiou a rôznymi zariekaniami, avšak chýba skutočné vysvetlenie, ako táto mágia funguje. Podobne ochudobnený o vysvetlenie ostal aj samotný svet.
Prostredie je však opísané naozaj umne, autorkin štýl zaručil, že som nemala najmenšie problémy nechať sa príbehom strhnúť. Napriek tomu sa čítal pomalšie, než som čakala. Možno aj vďaka tomu, že samotný príbeh má mnoho vrstiev a nie všetky sú zjavné na prvý pohľad. Počas čítania som neustále musela dávať pozor a aj tak sa stalo, že som viackrát bola zaskočená.
Dej je dynamický, plný tajomna a temnoty. Prím v ňom hrajú atmosféra a emócie, je plný skrytých myšlienok, ktoré miestami prechádzali do filozofických úvah. Kniha je však čímsi viac ako len obyčajnou rozprávkou. Je to obrovský príbeh rozpovedaný lyrickým jazykom, kde má všetko svoje presné tempo a čas. A hoci je strašidelný les trošku netradičným zloduchom, nevedela by som si predstaviť, že by tam nebol. Záhadný les, ktorý sa snaží ľuďom privodiť ich vlastnú skazu. Nie, že by práve na túto úlohu potrebovali extra veľkú asistenciu. Ľudia sú ľudia a svoju skazu si dokážu nájsť aj sami. Čo je jedným z morálnych posolstiev tejto knihy. Tie ďalšie budete musieť objaviť už sami.

6 komentárov:

  1. Parádní recenze, ale asi je to poprvé, co řeknu, že si knížku s ledovým klidem nechám ujít. Ale jsem ráda, že se ti nakonec líbila. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nebudem ju nikomu nútiť nasilu. A už vôbec nie tebe. :D :D :D

      Odstrániť
  2. Výborná recenze :) Od Naomi Novik mám moc ráda její sérii Temeraire, ta je prostě úžasná :) Já jsem na draky asi vysazená :) Už jenom kvůli tomu si chci přečíst i tuto její knihu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O tej sérii som nikdy nepočula, ale asi si o nej niečo zistím. Autorkin štýl ma veľmi baví. :)

      Odstrániť
  3. Toto vyzerá ako niečo čo by sa mi mohlo páčiť! V poslednom čase ma začali baviť takéto "zvláštne" príbehy. Idem si to hneď zaradiť do TBR :D

    OdpovedaťOdstrániť