streda, 14. júna 2017

Apokalypsa na červený spôsob | The Handmaid's Tale



Autor: Margaret Atwood 
Názov: The Handmaid’s Tale 
Slovenské alebo české vydanie: Epos, 2001 (SR); BB/art, 2008 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.05
Offred is a Handmaid in the Republic of Gilead. She may leave the home of the Commander and his wife once a day to walk to food markets whose signs are now pictures instead of words because women are no longer allowed to read. She must lie on her back once a month and pray that the Commander makes her pregnant, because in an age of declining births, Offred and the other Handmaids are valued only if their ovaries are viable.
Offred can remember the years before, when she lived and made love with her husband, Luke; when she played with and protected her daughter; when she had a job, money of her own, and access to knowledge. But all of that is gone now...

“Ignoring isn’t the same as ignorance, you have to work at it.”
Margaret Atwood je pomerne známa autorka niekoľkých kníh, z ktorých väčšina získala mnohé ocenenia. To je prípad aj tejto knihy, ktorá je obľúbená dokonca aj dnes, hoci prvýkrát vyšla pred viac ako tridsiatimi rokmi. Odvtedy sa kniha dočkala nejednej novej edície a dokonca vznikol aj film. Tento rok sa na obrazovkách objavila seriálová podoba. V prvej časti si zahrala dokonca aj sama autorka.
Charakterizovať, o čom kniha vlastne je, je nesmierne náročné. V obsahu nájdem informáciu o tom, že sa zoznámime s Offred, ktorá má nesmierne ťažký život. Žije v spoločnosti, ktorá ženám upiera všetky práva a to jediné, čo môžu, je byť ticho a dovoliť mužom, aby s nimi narábali podľa vlastného uváženia. Dokonca ani to nie, nakoľko aj interakciu medzi mužmi a ženami okliešťujú skutočne prísne pravidlá, ktorých porušenie sa prísne trestá.
Došlo to tak ďaleko, že dokonca nesmú čítať, písať a nič vlastniť. Ony samy sú majetkom. Odobraná im bola aj možnosť všetko to ukončiť a zabiť sa, hoci zúfalý človek si vždy nájde cestu. Avšak v záujme „bezpečnosti“ nemôžu ženy používať, napríklad, ani príborové nože.
Už len tieto fakty v príbehu vytvárajú skutočne ťaživú atmosféru. Tú ešte prehlbuje fakt, že ženy sú prospešné len vtedy, keď otehotnejú a porodia dieťa, pričom ak pán tejto ženy nie je úspešný, trest si odskáče žena. Napriek tomu, v akej situácii sa ženy ocitli, je táto kniha považovaná za jedno z najvýznamnejších feministických diel.
Autorka sa ani v jedinom okamihu so svojimi postavami nemaznala. Ukazovala, aké sú ich životy biedne a ovplyvňované pravidlami, ktoré im zobrali všetku slobodu. Offred prišla o rodinu, o milovaného manžela a dokonca jej zobrali aj dcéru. Ani jedného z nich niekoľko rokov nevidela a pravdepodobne ani neuvidí.
“The moment of betrayal is the worst, the moment when you know beyond any doubt that you've been betrayed: that some other human being has wished you that much evil.”
Napriek všetkému sa v príbehu ukazuje aj istá nádej, nakoľko nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá a tam, kde vládne doslova totalita, vždy prídu ľudia, ktorí budú proti tomu protestovať. A to je len jedna z tém, ktoré je možné v tomto diele nájsť.
Autorkin štýl však nie je jednoduchý alebo nadnesený, v skutočnosti je naozaj náročný a pri čítaní si vyžaduje plnú pozornosť. Len malá časť príbehu sa týka dejovej súčasnosti, väčšina scén sa týka minulosti, v ktorej Offred opisuje život s manželom, neskôr to, ako o všetko prišla a nakoniec sa veľmi často vracia do času, keď prechádzala „výcvikom“, ktorý mal za úlohu pripraviť ju o osobnosť a urobiť z nej iba bábku ovládanú druhými.
Vďaka tomu síce kniha získala na komplexnosti, takisto však kvôli tomu občas strácala na prehľadnosti. Napriek všetkým okolnostiam však Offred predstavuje veľmi silnú bytosť, nakoľko toho prežila skutočne veľa a ešte viac toho vytrpela. Príbeh z jej uhlu pohľadu je jedinečný, silný a pretkaný nádhernými myšlienkami, ktoré ma prinútili zamyslieť sa. Autorka ich podávala netradičným spôsobom a niektoré posolstvá ukryla dovnútra až poetických metafor.
Najdesivejšie na tomto príbehu však nie je to, aký otvorene brutálny miestami je. Ide o jeho reálnosť. Hoci ide o fikciu, po celý čas čítania som mala pocit, že by stačilo málo, aby naša spoločnosť dopadla rovnako ako tá v knihe. Vďaka tomu je kniha nielen nadčasová, ale aj dych berúca.
The Handmaid’s Tale nie je kniha určená na nedeľný relax pri káve. Napriek svojej pochmúrnosti a takmer až brutalite ide o príbeh istého druhu nádeje, o sile vôle a o nutnosti prežitia jedinečnosti jednotlivca bez ohľadu na to, ako sa to spoločnosť snaží zmeniť. Hoci ženy v tejto knihe predstavujú skôr otrokyne než samostatné bytosti, je príbeh aj výrazne feministický. Nakoľko sú to práve ženy, ktoré niekedy získajú prekvapivú výhodu a napriek všetkému sa snažia riadiť svoj osud.
Dielo má takisto filozofický podtón a nádherné myšlienky, ktoré dokážu inšpirovať. Svojou dychberúcou reálnosťou ide o nesmierne nadčasový počin, ktorý dokáže zaujať aj dnešného čitateľa. Škoda len, že autorka to niekedy s prechodmi z minulosti do súčasnosti a opačne až príliš preháňala, vďaka čomu sem-tam dej strácal na prehľadnosti a dynamike.

4 komentáre:

  1. Skvelá recenzia, už viem, po čom siahnem nabudúce. Vyzerá to veľmi zaujímavo, hlavne dosť na zamyslenie. :)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Skús tomu dať šancu a uvidíš, ako sa ti to zapáči. :)

      Odstrániť
  2. Je pravdou, že styl Atwoodové nepatří mezi nejjednoduší, ale ten příběh stojí za to. I když musím přiznat, že víc mě oslovila s knížkou Z hlubin. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten štýl je naozaj náročný, ale zase kniha za to stojí, tak som ochotná jej to odpustiť. :D

      Odstrániť