streda, 22. marca 2017

Zahrajme sa so smrťou | Caraval



Autor: Stephanie Garber 
Názov: Caraval 
Séria: Caraval 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Egmont, 2017 (ČR, vychádza 24. 4.) 
Hodnotenie na GR: 4.09
Scarlett has never left the tiny island where she and her beloved sister, Tella, live with their powerful, and cruel, father. Now Scarlett’s father has arranged a marriage for her, and Scarlett thinks her dreams of seeing Caraval, the far-away, once-a-year performance where the audience participates in the show, are over.
But this year, Scarlett’s long-dreamt of invitation finally arrives. With the help of a mysterious sailor, Tella whisks Scarlett away to the show. Only, as soon as they arrive, Tella is kidnapped by Caraval’s mastermind organizer, Legend. It turns out that this season’s Caraval revolves around Tella, and whoever finds her first is the winner
Scarlett has been told that everything that happens during Caraval is only an elaborate performance. But she nevertheless becomes enmeshed in a game of love, heartbreak, and magic with the other players in the game. And whether Caraval is real or not, she must find Tella before the five nights of the game are over, a dangerous domino effect of consequences is set off, and her sister disappears forever.

“Every person has the power to change their fate if they are brave enough to fight for what they desire more than anything.”
Stephanie Garber ako autorke sa podarilo niečo ojedinelé – dokázala svojou knihou vyvolať senzáciu ešte predtým, ako bola vôbec vydaná. Na svete je len málo autorov, ktorým sa niečo podobné podarí a vďaka tomu si zaručia čitateľskú pozornosť. Tá je o to väčšia, keď ide o prvotinu daného autora.
Autorkin štýl je veľmi zaujímavý. Jej spôsobom opisovania zaručuje, že samotný príbeh sa číta veľmi rýchlo a jednoducho. Navyše je ešte obohatený zaujímavým spôsobom poňatia samotných emócií, ktoré nezobrazuje tak, ako sa prejavujú, ale prirovnáva ich k farbám. Zatiaľ čo mnohí podobný štýl písania označujú za poetický, iným pripadá bizarný. A rovnako je to aj so samotnou knihou.
Zatiaľ čo nápad tajomného ostrova, na ktorom sa odohráva magická hra, je ojedinelý a naozaj zaujímavý, samotné spracovanie ho brzdí v rozlete. Akoby ste orlovi zviazali krídla a hodili ho z útesu. Podobne pôsobila aj táto kniha. V mnohých častiach mi to pripadalo, akoby niekto násilne oklieštil potenciál príbehu a sústredil sa na nepodstatné zložky príbehu.
Prvá časť knihy je poznačená hlavne správaním hlavnej hrdinky. Keďže do istej miery vystupuje ako rozprávačka celého príbehu, je jasné, že jej správanie sa odrazí v celkovom deji inak. Keď sa sama správa naivne, a miestami aj hlúpo, negatívne to vplýva na samotné udalosti. Vďaka tomu niektoré tajomstvá pôsobia až žalostne prehľadne a hra, ktorá bola pripravená na to, aby si jej prostredníctvom čitatelia užili príbeh, pripomína tak maximálne hľadanie zdravého úsudku.
Hoci autorka plánovala reprezentovať svoj príbeh ako rafinovanú a do detailu premyslenú jazdu, vďaka samotnej Scarlett sa tento ideál mení na frašku. Najbizarnejšie na tejto knihe je však jej nevyváženosť. Zatiaľ čo prvá časť je pomalá, takmer násilne napísaná masa, ktorá by mala zaujať, druhú polovicu akoby písal niekto úplne iný. Až v takom kvalitatívnom nepomere tieto dve časti sú.
“Welcome, welcome to Caraval! The grandest show on land or by sea. Inside you’ll experience more wonders than most people see in a lifetime. You can sip magic from a cup and buy dreams in a bottle. But before you fully enter into our world, you must remember it’s all a game.”
Pritom to nie je tak, že len polovicu knihy trvalo, kým sa všetko rozbehlo. Opak je pravdou, už od prvej strany sa v príbehu čosi deje. Lenže v druhej časti začala hlavná hrdinka používať to niečo, čo má vo vnútri hlavy a jej správanie sa do určitej miery zmenilo. Ale prechod v jej vnútornom vývoji je až príliš jasne viditeľný na to, aby sa dal označiť sa prirodzený vývoj niečieho charakteru.
Napriek všetkému sa v knihe nachádza hojne prvkov, ktoré dokážu zaujať. Začne to už netradičnosťou nápadu, aj keď to brzdí samotné spracovanie. V niektorých prípadoch sa nám dostane temnejšej atmosféry a zaujímavých opisov. Akcia v pravom slova zmysle je príliš vynútená na to, aby pôsobila veľkolepo, ale rozhodne neurazí. Ku koncu knihy sa dokonca objavia aj nejaké tie emócie.
Caraval ako celok láka svojim námetom, ale odrádza svojim spracovaním. To do značnej miery ovplyvňuje aj hlavná hrdinka, u ktorej som v niektorých momentoch čakala už len na to, kedy začne kotkodákať. Jej celková naivita a nedostatok premýšľania v skutočne kľúčových momentoch pôsobila groteskne.
Samotný príbeh sa skutočne rozbehne až v druhej polovici, kedy jedna udalosť strieda druhú, pridáva sa tajomno, záhady a temnejšie ladené opisy. Navyše, všetko to pôsobí uveriteľnejšie. Autorka sa naozaj snažila, aby tento príbeh bol rafinovaný a šokujúci, ale nie úplne sa jej to podarilo. Pretože príliš veľa pozornosti venovala nie veľmi dôležitým udalostiam a takisto mala tendenciu prostredníctvom hlavnej hrdinky niektoré veci príliš často opakovať.
Keby nebolo posledných asi tridsiatich alebo štyridsiatich strán, najskôr by som ju obvinila z totálneho podcenenia čitateľa. V mnohých prípadoch totiž odpovede doslova ponúkala na striebornom podnose. V hre, v ktorej bola hlavnou požiadavkou prefíkanosť a určitý um, ma neprinútila ani raz skutočne premýšľať. Nebolo to totiž nutné.

4 komentáre:

  1. Caraval má peknú obálku a tiež som nerozumela, aký rozruch sa okolo tejto knihy spustil. Anotácia znie lákavo aj mne, niečo také iné. Možno po tom siahnem v preklade a nebude to až také zlé :) Pekná recenzia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj pre mňa je rozruch okolo tejto knihy trochu nepochopiteľný. Ale je pravda, že každému sa páči niečo iné, takže tomu možno nerozumieme len my dve. :)
      Určite tomu skús dať šancu, možno sa ti to zapáči.
      A ďakujem za pochvalu.

      Odstrániť
  2. Presne moje myšlienky drahá! :o Taký hype som okolo prvotín fakt dlho nevidela a už len kvôli tomu som si túto knihu chcela prečítať a keď sa mi dostala pod ruky... nuž, čo povedať? Asi toľko, že mi čítaš myšlienky. :DDD
    Scarlett bola naozaj miestami tak sprostá, až som nerozumela, ako bolo možn, že to ona mala byť tá "múdrejšia". Síce som to ešte nedočítala, ale ťažko sa mi chápe tomu, ako dokázala niečo tak zaujímavé tak pomrviť. Keby sa to len dalo čítať bez tej Scarlett, mám pocit, že bez nej by ten príbeh len získal. :D
    A inak som veľmi zvedavá o čom bude akože pokračovanie... to bude ešte vtipné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Akože Scarlett bola hlúpa ako kýbel cementu (možno aj dva) a mám taký pocit, že keby príbeh rozprávala jej sestra, páčilo by sa mi to oveľa viac.
      Ale ja som ti vážne myšlienky nečítala! :D (Možno trošku, ale nie som si toho vedomá).
      A hype okolo tejto knihy bol úplne zbytočný...

      Odstrániť