sobota, 16. apríla 2016

Útek pred osudom | Meč osudu



Autor: Andrzej Sapkowski 
Názov: Meč osudu 
Séria: Zaklínač 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: Leonardo, 2000 a 2011 (ČR); Plus, 2015 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.42
Geralt z Rivie, známý a svým způsobem i slavný zaklínač, je považovaná za mistra meče, chladného profesionála, za mutanta bez emocí – a po pravdě řečeno sám tuhle svoji pověst podporuje. Jak ale stále více vychází najevo, jeho proměna neproběhla tak hladce. V boji i v životě se u něj až příliš projevují pocity a city, které by už dávno neměl mít, a jeho kamenná tvář je jen maska. Jenže jizvy z bojů nejsou ani zdaleka tak bolestivé jako rány na duši.

„V této otázce přenechej rozhodnutí nám, lidem. Zaklínač má zabíjet, ne se rozmýšlet.“

„Jako poslušný golem bez vlastní vůle.“
Andrzej Sapkowski vymyslel svoj svet skutočne dobre a nebojí sa ukázať aj jeho temnejšie stránky. Preto asi nikoho neprekvapí, že sa nezaoberá nudnými opismi, ale rovno začne akciou takou typickou pre jeho legendárneho Geralta – zabíjaním nepriateľov ľudstva, dúfajúc v nejakú odmenu a minimum urážok.
Kompozícia je opäť rovnaká ako v prvej knihe, takže dostávame vlastne niekoľko kratších či dlhších príbehov, ktoré zo začiatku nemajú vôbec žiadny súvis, okrem toho, že ústrednou postavou v nich je Geralt, no ten sa, našťastie, objaví aspoň na konci knihy.
Počas čítania sa však čitateľ nájde trochu zaskočený alebo zmätený tým, čo sa práve v príbehu deje, ale nestáva sa to často. Našťastie tentokrát v knihe chýbajú časti nazvané „hlas rozumu“, ktoré v prvej knihe spôsobili pomerne veľký rozruch a najmä nejedného človeka aj zmiatli. Rovnako sa nedočkáme ani prológu.
Čoho sa však dočkáme, sú stránky typicky nabité akciou, ale aj humornými príbehmi a scénkami, ktoré čitateľa neraz skutočne rozosmejú. Nechýba však ani mierne filozofický pohľad na to, čo je vlastne dôležité – či prežitie alebo hrdosť. Okrem toho je akoby ústrednou témou tejto knihy aj osud a hľadanie životného šťastia.
Je to milé osvieženie, ale zo stránok je jasne cítiť, že autor sa pri romantickejšie ladených častiach necíti vo svojej koži a radšej sa im venuje čo najmenej, čo môže miestami spôsobiť trochu komickú emocionálnu plochosť. Do popredia sa tým dostane autorova horlivosť pri úteku z podobných situácií.
„Příroda se obnovuje, cyklus se opakuje. Ale my ne, Geralte. My se nemůžeme opakovat. Byli jsme zbaveni této možnosti. Bylo nám pouze umožněno provádět ve shodě s přírodou neobvyklé věci, některé dokonce odporující jejím zákonům. Zároveň nám však bylo vzato to, co je v přírodě nejsnadnější a nejpřirozenější. Co máme z toho, že žijeme déle než oni? Po naší zimě nenastane jaro.“ 
Okrem Geralta dostaneme plnú náruč aj ostatných obľúbených postáv, nevynímajúc niekedy trochu otravného potulného speváka Marigolda, samozrejme sa objaví aj čarodejnica Yennefer (hoci nie tak často, akoby sme si po prvej knihe predstavovali) a s nimi aj nové a zaujímavé postavičky, ktoré prinášajú svoje príbehy.
Najzaujímavejšou je Ciri, ktorá bude dôležitá aj v pokračovaniach. Okrem nej sa objavia aj nové a zaujímavé bytosti, ako sú doppleri, dryády, dokonca aj jeden či dvaja draci, morské víly a s nimi spojené nové dobrodružstvá obľúbeného zaklínača.
Meč osudu je adekvátnym pokračovaním a jednoznačne sa vyrovnáva kvalite prvého dielu, hoci ho v mnohom prekonáva. Jednotlivé krátke príbehy opäť pripomínajú samostatné poviedky venujúce sa rôznym problémom a záhadám, no na konci sa ukáže, že toho majú spoločného viac ako by sa mohlo zdať.
Čitateľ nemá čas sa nudiť, dej nestagnuje a stále sa posúva vpred, niekedy prekvapí, inokedy pobaví či dokonca rozosmutní. Koniec knihy dáva tušiť, čoho sa budú týkať pokračovania, nakoľko posledný príbeh v tejto knihe vyzeral ako konečná kapitola.
Opak je však pravdou. Aj tento príbeh bol dôkazom, že autor má v rukáve skrytý nejeden tromf a nebojí sa ich vo vhodnej chvíli využívať. Čo na tom, že niekedy sa vo vlastnom príbehu zamotá tak veľmi, že nie je jasné, či ide o skutočnosť alebo sen danej postavy.
Všetko má svoje muchy a tieto maličkosti nedokážu ubrať knihe na kvalite. Čo na tom, že nevieme, k čomu presne by príbeh mal smerovať. Stačí si ho prečítať a pochopíte, prečo je táto séria taká obľúbená (a tak často vypredaná v kníhkupectve).
Jediné, čo knihe skutočne uškodilo, je absencia mapy Zaklínačovho sveta (dobre, ilustrácie v knihe sú skutočne nádherné, ale mapa je mapa).

2 komentáre:

  1. Jsem snad jediná, které v příbězích chyběla mapa?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neviem, ako veľmi pozorne si čítala moju recenziu, ale na konci píšem, že mi mapa chýbala...

      Odstrániť